Po dosť dlhom čase som sa opätovne začítal do tejto série, vypĺňam tak čakanie na MHD. Niekoľkoročný odstup od predchádzajúcej časti vôbec nevadí, keďže Arnaud priebežne a myslím si, že veľa krát aj zbytočne omieľa už napísané.

Glaciológ Lien Rag je hviezda, všetci ho poznajú. O prachy v tejto postapokaliptickej dobe nemá núdzu, skrátka v čom začne podnikať, všetko mu ide skoro ako po masle. Ženy sa na neho vrhajú zo všetkých strán, James Bond je oproti nemu úplné béčko a nedouk.

V tejto časti sa dosť kecá, podniká, politikárči a trochu aj strieľa. Zaráža ma, že v niekoľkotisí­cových mestách pod kopulami, v čase keď ľudia nemajú dať čo do huby, pričom prídel je len niekoľko kalórií majú taký záujem o kultúru, že divadlá sú natrieskané. A to je tesne po vojne s Panamerickou. Človek by povedal, že ľudia budú mať trochu pokleslejšie potreby…

Tie poklesky sa tu tiež nájdu, od orálneho sexu až po pedofilné náznaky. Arnaud to zčasti zakrýva tým, že zrzavci dospievajú skôr…

Trochu škrípe aj tempo príbehu. Nedá sa nerozpoznať, že Arnaud ho písal začiatkom 80. rokov. Z tohoto dôvodu je aj technika tu použitá aj napriek postkatastrofickej dobe už trochu out. Pri dorozumievaní na väčšiu vzdialenosť nečakajte žiadne mobily, notebooky alebo počítače, musí stačiť starý dobrý telefax alebo telegraf. Pútavosť príbehu bola striedavo oblačná, takže priemer.

Jáj a takmer by som zabudol na amébu, ktorá sa vyskytuje v tejto časti. Svojho času ju Lien Rag ukojil pulzujúcim vlakom v jej útrobách, takže ho od rozkoše nezožrala (Diel 13. Stanice fantomů). Tešil som sa na nejaký nový úskok a ono to bolo dosť slabé. No nič, asi to bola iná améba. ( )

Les Rénovateurs du Soleil échappent à la Loi du Rail à bord d'un dirigeable qui va survoler le monde des Glaces. Pour la première fois depuis trois siècles des hommes impies défient la société ferroviaire qui, de ses réseaux innombrables, enferme la Terre dans un carcan d'acier.